Eurozóna a dlhodobo udržateľné riešenie pre migračnú politiku

Autor: Ivan Priecel | 29.8.2015 o 20:52 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

Situácia ohľadne migračnej krízy v Európe sa javí ako kritická, neporovnateľná s čímkoľvek, čo sme doteraz poznali. Pri triezvom pohľade na problém sa však nejedná o jej vrchol, ale žiaľ len o jej začiatok. 

Situácia ohľadne migračnej krízy v Európe sa javí ako kritická, neporovnateľná s čímkoľvek, čo sme doteraz poznali. Pri triezvom pohľade na problém sa však nejedná o jej vrchol, ale žiaľ len o jej začiatok. Hlavným dôvodom je bezpečnostný, sociálny a demografický vývoj v krajinách Afriky a Ázie, susediacich s Európou. 

Pri pohľade na štatistické dáta, napríklad na www.tradingeconomics.com, je zrejmé že rast populácie v týchto krajinách predstavuje zdvojnásobenie počtu obyvateľov každých 20 rokov. Zároveň sa jedná o krajiny, kde priemerné náklady na potraviny predstavujú 40 - 60% rodinného rozpočtu, v porovnaní s 15 - 25% vo vyspelých krajinách Európy. Nebolo náhodou, že pred niekoľkými rokmi sa vlna nepokojov v krajinách severnej Afriky a blízkeho východu časovo zhodovala so svetovou potravinovou krízou, keď ceny základných potravinových komodít narástla v priebehu relatívne krátkeho časového obdobia o 300% a životné podmienky v týchto krajinách sa prudko zhoršili. Našťastie, súčasné ceny komodít sú nízke. Inak by možno Európa teraz nečelila stotisícom, ale miliónom migrantov. 

Ako teda bude Európa dlhodobo riešiť migračnú politiku. Uzavretím hraníc, stavaním plotov a nových utečeneckých táborov a nasadením obrovského policajného aparátu? Nič z toho doteraz nezabránilo zúfalým podmienkam v ktorých títo ľudia pri ich úteku žijú a žiaľ aj zomierajú. Celkové náklady riešenia migračnej krízy sú už považované za ďaľší rizikový faktor hospodárskeho rastu Európy.

Skúsme si predstaviť celkom iné riešenie. Súčasťou Grécka je približne 6000 ostrovov. Mnohé z nich sú pomerne veľké, a plochou 50  - 100 hektárov, zároveň sú neobývané a niektoré z nich aj ponúkané na predaj. Možné riešenie potom vyzerá nasledovne

- Európska únia kúpi, alebo dlhodobo prenajme od Grécka potrebný počet neobývaných ostrovov. Príjem z takejto kúpy, alebo prenájmu môže predstavovať vítanú pomoc v situácii finančnej krízy Grécka

- Európska únia vytvorí z týchto ostrovov vstupnú bránu pre migráciu do jej členských krajín, s vybudovaním ubytovacích a zdravotných zariadení v potrebnej kapacite, ako aj administratívnych centier pre oddelenie ekonomických migrantov od tých, ktorí utekajú z dôvodu bezpečnostnej situácie v ich krajine. Financovanie potrebných investícií a prevádzky bude  spoločne hradené krajinami Európskej únie

- Kúpa, alebo prenájom viacerých ostrovov umožní oddelenie rizikových skupín migrantov

- Takto vybudované migračné centrum sa stane jedinou vstupnou bránou, cez ktorú sa migranti môžu legálne prisťahovať do krajín Európskej únie

- umiestnenie centrálneho migračného centra na ostrovoch umožní jednoduchú bezpečnostnú kontrolu a zásobovanie

- v prípade potreby, Európska únia zabezpečí prepravu migrantov do migračného centra na Gréckych ostrovoch, čo by malo viesť k obmedzeniu nelegálnych transportov organizovaných skupín

- nelegálni migranti, ktorí budú zadržaní v ľubovoľnej z krajín Európskej únie budú bez výnimky prevezení do migračného centra na Gréckych ostrovoch, kde po preverení dôvodov ich migrácie budú vrátení do ich domovskej krajiny, alebo im bude povolený legálny vstup do krajín Európskej únie

Z dlhodobého pohľadu sa dá očakávať, že takáto stratégia by výrazne obmedzila počet nelegálnych migrantov a zároveň zabezpečila humánnejší prístup k riešeniu ich životnej situácie. Celkové náklady by mali byť výrazne nižšie v porovnaní so súčasnou situáciou. Zároveň však najdôležitejšou otázkou zostáva riešenie sociálneho a demografického vývoja v krajinách Afriky a Ázie s plnou angažovanosťou európskych krajín, bez ktorého sa situácia skôr či neskôr stane neudržateľnou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?